Sviatosť pomazania chorých

Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5, 14 – 15).

Podľa cirkevných dokumentov sviatosť pomazania chorých sa udeľuje tým, ktorí vážne ochoreli, a to pomazaním na čele a na rukách olivovým (alebo podľa okolností iným rastlinným), riadne posväteným, olejom, pričom sa iba raz hovoria slová:

,Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen“ 

Pomazanie chorých nie je sviatosťou iba pre tých, ktorí sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti.

Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje. Sviatosť pomazania chorých môžu prijať aj tí, ktorí upadli do bezvedomia.

Keď je už isté, že dotyčný zomrel, vtedy kňaz nemôže vyslúžiť sviatosť pomazania chorých, ale môže dať zomrelému podmienečné rozhrešenie.

Túto sviatosť vysluhujem každý rok v našich kostoloch na Spomienku Panny Márie Lurdskej, kedy slávime Svetový deň chorých, ale na požiadanie kedykoľvek aj mimo kostola, či je to v dome pri chorom alebo v nemocnici. Ak sviatosť je vysluhovaná doma, je potrebné pripraviť stôl s čistým, najvodnejšie bielym obrusom, kríž, sviece, vatu, pohár s čistou vodou a malú utierku.

 Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky: 

• spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi; 
• posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby; 
• odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia; 
• navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse; 
• prípravu na prechod do večného života. 

Medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých. Pomazanie    chorých „nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života“. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje. Má sa prijímať v stave bez ťažkého hriechu. Prijatím pomazania chorých sa užšie spájame s Ježišom Kristom, naším lekárom.